MartialArts wallpapers 59Stále viac mužov i žien mi v poslednej dobe vraví, že ich starým snom bolo učiť sa bojové umenia. Pýtam sa prečo? Odpoveďou je dokázať sa brániť, byť silný, cítiť sa v bezpečí, ťahá ma tam niečo čo neviem vysvetliť.

Keď sa pýtame na pôvodný úmysel, účel niečoho kam vstupujeme (kurz, škola, vzťah, práca) popisujeme vlastne v čom vnímame výhodu niečo robiť alebo tým byť. Či tam ideme hlavou alebo preto že nás tam niečo ťahá, volá a ten hlas je dostatočne silný aby som to nedokázal ignorovať. Potreba s tým byť tak, aby sa mi odhalila pravda o tom čo ma tam ťahá a sa potrebujem dozvedieť.

Práve v téme bojových umení je podstatné to posledné, že človek na to, aby ich vedel „použiť“ sa tým čo sa učí musí stať, byť tým. Stať sa tým vedomím, pozornosťou na procesy svojho tela, jeho ovládanie v jemných i reálnejších situáciách. Sebaovládanie je podstatnou časťou. No sebaovládanie samo o sebe nehovorí, v čom sa vlastne bojovník má ovládať? Aby zareagoval adekvátne, pretože so zvyšujúcou sa kvalifikáciou sa sám stáva stále lepším nástrojom? Bezpochyby. Reakcie sa stávajú pre telo naučenými a postupne inštinktívnymi.

V priebehu 23 rokov som mal možnosť prejsť od tvrdých bojových umení po úplne tekuté, ktoré ma prekvapili tým, že to mäkké dokáže byť oveľa pevnejšie a silnejšie. Koľkej ženskej jinovej energie som potreboval dovoliť cezo mňa tiecť. Ochota zmeniť svoj postoj ktorým pristupujem k situácii, zmeniť ho tak intuitívne že nepotrebujem premýšľať. Myseľ sa nezapája, lebo keď sa zapojí vznikne stvrdnutie, ktoré môžeme nazvať vnútorným postojom, neprijímaním toho čo je. Snahou pretlačiť svoje predstavy alebo uniknúť tomu čo hrozí konfrontovať rozhodnutia mojej mysle verzus tela, duše a ducha. Takže nestačí iba telesné kultivovanie! Je potrebné venovať pozornosť svojej psychike, hľadať dôvody prečo mi technika nevyšla, prečo som vytvrdol, čoho sa vlastne bojím a aký obranný vzorec sa mi zapol. Ak pracujem so zbraňami je to ešte dôležitejšie, neublížiť sám sebe alebo partnerovi.

Pretože ja sa vlastne stávam zbraňou. Všetko čo sa naučím je bezpečné vďaka tomu, že som si seba-vedomý, v zmysle že viem čo sa so mnou deje v danej situácii. Čo vlastne činím sebe a ostatným? Na to opäť potrebujem chcieť byť k sebe pravdivý. Priznanie si že sa bojím a preto reagujem takto, je najvyšším atribútom bojovníka. Či prejavím silu zo strachu skôr než dôjde ku jeho zdieľaniu alebo ju použijem v úmysle rozvíjať lásku je obrovský rozdiel. To predpokladá že sa nestanem strojom, ktorý seká v sebaobrane hlava-nehlava okolo seba, fyzicky alebo slovne. Je dôležité ako sa rozhodnem Silu použiť, aké jej chcem dať vyjadrenie.

A TOTO je dôvod prečo píšem text.

Ak budem mať od začiatku pred sebou možnosti, viem si vybrať. Môžem si vybrať medzi tým, že sa naučím mať silné telo, technicky sa ubrániť fyzickému alebo slovnému manipulovaniu, že rozviniem v sebe vedomie nemanipulovať druhými. Môže sa mi stať že si to budem potrebovať dokazovať, že zvládam stále náročnejšie situácie a silnejších protivníkov, približovať tréning stále viac k reálu až sa z neho stane boj. Mne sa to stalo. Žiaľ väčšina cvičencov zostáva kdesi v tomto móde a takto pokračuje alebo prestáva, lebo to tu už nedáva zmysel – kam pokračovať? Už cítim že sa viem ubrániť, dokážem zvládnuť 2, 3 i 4roch útočníkov, nájsť vhodnú stratégiu, umne používať slová.

Otázka.

Spravilo ma to šťastnejším, skutočnejším, otvorenejším a spontánnejším? Naučilo ma to byť človekom a nie uzlíkom reaktívnych vzorcov a nervov? Premenil som sa roztečenej hmoty, ktorá uhýba pred svojimi potrebami zo strachu čo na to ostatní? Naučil som sa otvoriť láske tak ako ju ja vnímam a žiť ju? Naučil som rozvinúť odvahu zoči-voči neznámemu? Prekonal som reaktívne vzorce a hlasy svojich rodičov a vychovávateľov? Uprednostňujem pred nátlakom spoločenskej propagandy svoju vlastnú intuíciu a dovoľujem si ju skúmať? Som ochotný sa o seba postarať ako fyzicky i emočne dospelý?

V tomto bode výcviku, kde už viem že sa ubránim a druhý to dokonca i cítia, ostáva otázkou kam ešte pokračovať? V technike? Okej, no to je samoúčelné, v rozvíjaní sily? Kam? Načo mi je v bežnom živote vedieť spraviť 500 klikov a zvládnuť 10 protivníkov? V tomto bode to je už onania ega, ktorá vie byť nekonečná. Až príde vyšší vek, telo starne a postupne sa výkonnostne dostáva tam kde sme začínali. Ak postavím svoj tréning na tomto, všetky tie roky posilňovania tela zo mňa vytečú a veľa neostane. Stále budem mať strach. My sa budeme brániť! Ostaneme večne mladý! Pilulky, laser, bunková výživa, mentálne cvičenia.

Emočná inteligencia?

Growing upV určitom bode, ak má človek šťastie, zistí že existuje nejaká psychická energia, ktorá oživuje organizmus zvnútra. Že má nejaký tok, smer a charakter. Že je energia Z/zeme, kovu, vody a pod. Že ak sa naladím na konkrétnu z nich, bude moje telo svojím pohybom vyjadrovať jej charakter. Bude sa podľa nej hýbať. Naučím sa ich používať, na boj, ničenie a prípadne neskôr i na liečenie. Zistím, že posilňovať sa dá i „energetické“ telo. Viac energie, rôzne druhy. Opäť možnosť sa stratiť v samoúčelnosti, pokiaľ by sme ostali iba vo vyjadrení bojovania alebo hrania sa na liečiteľov.

To že sa naučím pracovať s telom a energiou by ľudstvu mohlo pomôcť vnímať, ako sa skutočne cíti, kde a ako zastavuje energiu a aký typ. Môže to byť strach, zlosť, smútok... dokonca si vieme uvedomiť že zastavujeme prejav sympatií a lásky. A prečo.

Tak sa dostávame do úplne iného stupňa práce s energiou a telom.

Bojovník lásky – láskavý bojovník?

Učíme sa spracovať svoj strach zo zdieľania seba samého nie tým, že ho potlačím alebo ujdem, ale že mu porozumiem a spravím si z neho priateľa a pomocníka. Môže ma to zaviesť k starým spomienkam na príkoria ktoré sa mi stali alebo som ich tak vnímal. Na skúsenosti ktoré som si nazval chybami. Kde som si možno kadečo sľúbil, prisahal. Že takto už nie, že láska je nebezpečná lebo po človeku vyžaduje odovzdanie sa úplne. Že moju otvorenosť si treba zaslúžiť a zdieľanie dotykom je potenciálne ukázanie ako to naozaj mám.

Skutočný bojovník či bojovníčka vedie do určitého momentu boj so svojimi starými zvykmi a reakciami. Tak sa psychicky posilňuje. Uvedomuje si, že každý postoj ktorý pri cvičení s partnerom zaujme, vyjadruje jeho bežný životný postoj v adekvátnych situáciách doma, v práci a vo vzťahoch. Zdokonaľovaním seba-uvedomenia zažíva ako je prítomný v živote, kde sa snaží uniknúť láske keď sa bojí že ho zraní, aké gestá používa. Kde sa namiesto inštinktu a vnímania smerovania svojej duše necháva odtlačiť zo života svojou mysľou. Kedy telo a duša chce vykročiť k milovanému no hlava pohyb zastaví. Pre istotu. Myseľ sa veľmi bojí lásky. Pretože odovzdaním sa láske ostávame v tu a teraz. Ostáva pravda toho čo je a chce byť. Človek už nedýcha, je ním dýchané, je ním pohybované. On sa pre toto rozhoduje na základe uvedomenia. A tam bežná myseľ nie je potrebná, umiera. Tak sa bojovník naučí vystaviť sa smrti, ktorá je zďaleka náročnejšia ako fyzická. Znamená premenu doterajšieho života a spôsobu bytia. Vchádzanie do situácií a konfrontácií, otváraní sa tam, kde by predtým klamal alebo ušiel. Nezasahovaním mysle dôjde k tomu, že nám spružnie telo, psychika a budeme mať ostré vnímanie. Nestaneme sa tupými! Práve naopak, veľmi ostro rozumnými pomocou empatie na to, čo je zdravé. Tu sa používa napríklad tréning s mečom.

Áno, človek prestane dávať mysli priestor aby nekontrolovane riadila jeho život. Začne vnímať kam a ku komu ho život naozaj volá, kde si má zastúpiť miesto. A na tomto mieste využije všetky atribúty bojovníka – pravdivosť, pevnosť, empatiu a zdieľanie.

Záverom

Pôvodným účelom bojových umení bolo ubránenie si svojho domova, rodiny a bezpečia. Vnútorného i vonkajšieho. Osobný rozvoj tela a duše, aby bol človek schopný vnímať o čo vlastne ide v jeho živote a jednotlivých situáciách. Na tom sa nič nezmenilo.

No špeciálne v dnešnej dobe, kedy sme ako spoločnosť tak odpojený od prírody, po storočiach znevažovania tela a jeho potrieb, autentického vyjadrovania svojich emócií - je možnosť stať sa vedomým bojovníkom lásky o to lákavejšia. Preto vznikli z bojových umení Pohybové terapie. Preto zdieľam kraniosakrálnu biodynamiku a masáže.

A v určitom momente človek zistí že nebojuje, jeho vnútorný postoj sa zmenil. I na tréningu bojových umení proste iba je, stelesňuje bytie. Proste žije spontánne a inštinktívne v pravde - telom, slovom i činom. Tam je pre mňa dohľadný vývoj bojovníka lásky dokonaný. Toto je pre mňa pôvodný účel bojových umení.

...nech nemusíme žiť a zomrieť s myšlienkou, že k láske to bol iba krok...

nohy na trave

Marek

www.skolacloveka.sk
www.pohbyoveterapie.sk

 

 

Go to top