Na masáž sa môžete objednať na nasledovných kontaktných číslach

zena s okuliarmiTantra stratila v povedomí dobré meno a opäť skúšame pomenovať to vzácne. Či obsiahne to je každého vlastný vnem a skúsenosť. Môj zážitok tento pojem prekryl, prečnieval z každej strany a to málo i veľa zároveň, čo stretlo sa, bol pocit kráľovský.

Nevedela som, čo tantrický prístup obnáša a znamená, ani dnes, cítim, nemusím dať poučku a presný tvar tomu, čo do slov vtesnať nejde. Cyklus stretnutí, ktorý absolvovala som, aj tak zmietol zo stola všetky moje predstavy. A ak sú veci, o ktorých sa nehovorí, aby sme im uchovali Tao a niečo nevzali, potom toto je pre mňa jedna z nich.

Po mnohých seminároch, ktoré, myslela som si, spravia zo mňa tú, ktorou chcem byť, som mohla z obvodu kruhu do jeho stredu sa vrátiť a stať sa tou, ktorou Som.  Rozdiel je to ohromný. Niesol radosť i bolesť súčasne. Cítiť tento veľký skok, že to samozrejmé je rovno pod nosom, nikde tam, ale tu, priniesol mi pocit, že skutočne si brániť - môžem jedine sama.
Môj bývalý učiteľ jogy k asánam vždy dodal: „Viem, že toto je len ukážka a viac cvičím doma“. 
Tantra je k joge akoby opačným svetom, no to, čo na svetlo prinesie, potrebuje v nás samých nájsť svoju zem, každodenne, tiež „doma“.  Vhodným korením je vlastná úcta, láska a zodpovednosť k sebe samému, ktoré spôsobia to pravé zakorenenie.  Zdalo by sa, že je to údel neľahký. Čo tantra  (proces) prináša a otvára, nemusí byť zrovna tým, čo sme hľadali  a čakali , no pre mňa nieslo známku Naozajstné. Cítiť samú seba naozaj – s vedomím v ruke, v nohe, v tele a vnímať aj, ako sa tomuto vnemu bežne stránim, ako sa sťahujem. Od svojej pravdy preč. Bez výhovoriek a závojov vidieť svoje „Prečo?“.

Keď  snívam a z tohto sna zobudím sa, mohol by byť „terapeut“ prvý na rane, ak snívať chcem ďalej a späť. Ťažiskom je si však každý sám. Tak sa len spýtam -  koľko svojho sveta tvorím, v rukách mám? A koľko chcem? Koľko zo mňa (ženy) ma tu práve je. Hmotne a vedome.

No dá sa aj zabudnúť. Opäť zhasnúť. Vtedy stalo sa mi plytko a prázdno, pokrčene, schúlene. Ostala však túžba – znovu sa vystrieť. Ako čidlo, cítiť tento stav opäť na tele. Dovoliť si sama sebou byť  a žiť to, čo cítim, že mi treba.
Eric Butterworth povedal: „Šťastný vzťah nezáleží na tom, či nájdeme toho pravého, ale na tom, či tým pravým sme “ a ja dodám, že “správny“ vzťah (vzťah k sebe samému) začína tam, kde sami stávame sa pravými. A táto pravosť, v prvom rade voči sebe, nesie celý náš potenciál.

Naučení sme žiť tak trochu naopak a zvrátene – vtesnávať sa do škatuľky, do ktorej sa aj tak nezmestíme, nasilu a kostrbato to pripadá jednoduchšie ako byť uvoľnení v tom, čo Je a prijať Ako to je.

Kde viac možno uchopiť sa ako na tele? Volanie, ktoré nasmerovalo ma sem, volalo po skutočnosti, hľadalo domov, potrebovalo cítiť túto zem. Akokoľvek virtuálny je trend  i fyzickými sa veci musia stať a diať, aby sme mohli povedať, že sú skutočnými.

A čo dialo sa? Spoločná chvíľa, stretnutie, blízkosť muža, blízkosť človeka. Dial sa smútok, plač i hnev, strach i láska zároveň.  Nedialo sa to nasilu, lež mäkko a tekuto, nie cez hranicu, o ktorej vieme a ktorú i cítime.

Táto hranica začína kdesi výberom „terapeuta“, čo deje sa i klikom myši, v riadkoch a v tvári tejto stránky. Hoci by bola prvou hranicou je pre celý prístup podstatná a dôležitá. Pre potrebné uvoľnenie sa v sebe ( cez seba, do seba) nevoliť si vonkajšími podmienkami kŕč a stuhnutie, nech predchádza sa diagnóze :)

Mareka Bohunického vnímam v tomto procese ako Tvorcu priestoru. Priestor, ktorý pripomína, je tu pre nás stále, s plným rešpektom našej voľby, nás samých, s celistvým prijatím, hoci i toho, čo nevidíme, či nechceme.  Táto sféra bola pre mňa hybným momentom. Keď diali sa vo mne zmeny, keď chvíľu všetko mi bolo naruby, no  v závere aj tak – v tichosti veľmi známe, moje a pravdivé. Pre dušu liečivé.


Nenašla som tu šablónu, kde v širšom zmysle dotyk s človekom začína a kde končí. Individuálne a intuitívne -u každého inak a v inú chvíľu. Slovom, dotykom, prítomnosťou, objatím, uvoľňujúcou masážou, volaním i prazákladným dychom.  Nenašla som ani učebnicové hmaty a linajky. Tešilo ma, že ak bolela by ma pravá ruka, nie je potrebné ratovať aj ľavú a nenafukuje sa čas tam, kde netreba a nemá. Pochopila som, že systém nie je len vonkajší, často umelý, ale i ten skrytý, funkčný podľa zákonitostí, ktoré niekedy ani uchopiť nevieme, no napriek tomu - majú svoj „Řád“.
A tento diania bol prítomní, aby Život mohol byť plynulý a  radostne ďalej plynul i cezo mňa.

zena v cervenom na luke makov
S úctou a vďačnosťou som sa zúčastnila a nastúpila na túto cestu. Cestu k Sebe.
S láskou Vám jej chuť zdieľam

Pre Seba a pre Vás
Nech je rozkvitnutých žien plná lúka, nech každá je prekrásnym zážitkom na Zemi.
Kamila

Go to top