Na masáž sa môžete objednať na nasledovných kontaktných číslach

Od začiatku tohto článku ma sprevádzala myšlienka , aký názov dať tomu o čom píšem. Uvedomujem si rôznorodé pocity, ktoré táto téma vyvoláva. Extrémne pre svoje opačné prežívanie. Jedna časť je o strachu, hneve a odmietaní . Druhá časť o dôvere v sen, vedomej túžbe a postupnej ochote sa prijať a byť k sebe láskavý.

Mať  zmysluplný hlboký intímny vzťah sám so sebou... nie je nič samozrejmé.  Ak pod slovom  intímny chápeme nie v prvom rade sexuálny. Sexualita je možná i bez intimity, vtedy o nej často vravíme ako o sexe a nie o milovaní. Koho? Samého seba, partnera, vzájomnom zdieľaní svojich duší, túžob, nádejí i strachov. Intimita sa objavuje práve vo chvíľach, keď pripustíme vynorenie sa spomínaných emócií. A vtedy to môže byť  spojené i s objavovaním toho ako sa vnímame v svojom tele, čo nám naozaj chutí a sa nám páči. V spoločnosti je to veľmi tabuizovaná téma. Nikto nás neučí, ako sami so sebou a svojím telom „dobre vychádzať“. Prijať sa. Prichádza čas kedy sa prebúdza kolektívna duša, najmä na Slovensku. A tento čas si vypýtal nové možnosti sebapoznávania, láskavého ocenenia a prijatia sa. Takých ako sme. Telesné pochopenie slova intimita, dovolenie si cez telo prejaviť svoje túžby a potreby duše byť bližšie sám k sebe i partnerovi. Toto ponúkajú Tantrické masáže.

tantra chrbat


Obe majú spoločné človeka. Teba, mňa, spoločnosť. Naše myslenie a cítenie, vzťahovanie sa k sebe, svojmu telu a celistvosti. Pod celistvosťou môžeme chápať každý niečo iné. Je to spojenie oddeleného, spolupráca a zdieľanie. Myslenia a cítenia, hlavy a tela. Miesta kde sídli intelekt a tých, cez ktoré sa prejavuje duša.

Spojenie reči a potreby si pomocou nej vypýtať čo potrebujem. Reč tela, pohľadu, slova a môjho pocitu sa autenticky prejaviť. Tak, že o tom vlastne ani neviem dopredu uvažovať a povedať aké to bude. Dá sa to iba zažiť, dovoliť aby sa to stalo. To, čo je život, prúd, rieka života. Či sa toto prejavenia mňa druhým páčiť bude, či s tým budú spokojný a budem teda prijímaný a „normálny“. Či budem mať svoje dôležité miesto tam, kde je to pre mňa dôležité. A to JE pre nás dôležité. A práve z tejto potreby byť prijímaný vyplývajú oba extrémne pocity. Strach a dôvera.

Strach a dôvera majú svoju históriu a potvrdzované zážitky v priebehu života. Náš život je teraz hlavne životom v tele, hmotnej skutočnosti. Zemskej prítomnosti, kde máme svoje telo, chodidlá, členky, predkolenia a kolená. Stehná. Na nich kožu, pod ňou svaly, tekutiny, kostru. Toto všetko vieme v okamihu obsiahnuť našou mysľou. Ako je to s telesným vnímaním? Vnímaš si svoje nohy tak, ako si čítal/čítala text?

Tak ešte raz. Pozývam Ťa do experimentu. Cítiš si svoje nohy a ich svaly, kožu a kosti? Svoje nohy? Od stehien po prsty. Cítiť neznamená myslieť si že ich mám. Telesne ich vnímať. Mám k nim pocitový vzťah alebo skôr myšlienkový? Chvíľu ich postupne  vnímaj silno telesne.

Opäť dva rozdielne pojmy. Ak si myslím že mám nohy, necítim si ich. Ak si ich cítim, nepotrebujem o tom premýšľať, žijem tú skutočnosť. Mám k nim vzťah, počujem keď mi niečo hovoria. Keď ich preťažujem, je mi je v nohách zima alebo horúco. Vnímam to napríklad ako bolesť, šteklenie alebo príjemný pocit. Slasť, živosť, odumieranie alebo strnulosť. Prejavený alebo neprejavený pohyb... Ticho.

Ak máš spracované, experiment číslo dva: Precíť si tak svoju hrudnú kosť. To že má pred sebou kožu. Vnímaj ju, dotýkaj sa jej. Je ešte niečo medzi kosťou a kožou? Ako sa Ti zmenili pocity keď s i sa uvedomil v tomto priestore?

so zvedavosťou... Jovanaell

Go to top