dalekohlad Marek
 
 
 
Vítam Vás pri ďalšom traktáte o tom, ako môžeme pre seba dobre využiť každodenné pocity zraniteľnosti a hanblivosti. Dnes sa budem zaoberať témou, ktorá zvykne byť na úplnom dne tejto studne – a to pomenovanie a nasledovanie toho čo v živote naozaj v hĺbke chceme a potrebujeme. Nemyslím tým ako myšlienku v hlave, ale ako pocit v Tele ktorý nami hýbe ak to dovolíme...
 Lebo ak si to nedovolíme, necháme dáme to druhým aj tak vyžrať...

srdcia z rukSom opäť na začiatku ďalšieho dielu o intimite, kde ponúknem svoj názor a fantáziu. Fantáziou to nazývam preto, aby som dal najavo, že si uvedomujem ako je veľa rôznych uhlov pohľadu na tému. A každý je v svojom pohľade pravdivý. Čo je výborné, tak netreba proti žiadnemu bojovať, dokonca s ním ani súhlasiť. Je možné ho vypočuť, nechať sa ním dotknúť a buď niečím zarezonuje alebo nie.  Na začiatok vám ponúkam toto: keď budete čítať, tak ako môžete si dovoľte vnímať text telom, predstavujte si to, otvorte svoje telo a vedomie zážitku. Prečo? Najmä aby ste docielili vojsť si do zmyslového cítenia/zážitku a aby myseľ mohla voľne odpočívať. Hlava sa na chvíľu iba zúčastní tohto výletu. Ako na poriadny výlet si treba so sebou niečo zobrať. Čo by ste si pribalili do batohu?

fighting man woman

 

Po niekoľkých mesiacoch príspevkov do slovenského časopisu Vitalita o témach intimity a hanby sa teraz k dostávam k téme, ktorá ma na túto Cestu priviedla. A ako prvá mi pomohla sa postaviť za seba, nájsť v sebe silu a bezpečie. Ide o bojové umenie. O umenie ustáť si svoje hranice a potreby. Budem písať o tom, čo pre mňa bojové umenia znamenajú, v čom sú nápomocné a z môjho pohľadu potrebné pre vyvážený, zdravý a vedomý sociálny život. Ako som našiel cestu od tvrdého bojovníka k zraniteľnosti a láskavosti, ktorá je kľúčovou schopnosťou pre žitie radostného a naplneného života. Je to pre mňa i poďakovanie a uctenie si Ducha bojových umení, a učiteľov ktorý ma stále sprevádzajú a vedú životom.

..."Terapeut je v súlade s tým, čo vychádza na svetlo, a to bez ľútosti a smútku. Verí skutočnosti, ktorá vyšla najavo. Nebojí sa toho, čo sa dozvie. Tento základný postoj môže zaujať vtedy, ked sa vnútorne uvoľní od predstáv, ako by niečo malo vyzerať alebo ako je to správne, tak aby bol úplne v súlade so životom v jeho plnosti, tiež s tým, čo je bolestivé a čo by mohlo mať nepríjemné následky. Musí sa rozlúčit s predstavou, že bol takpovediac vyvolený vyššou mocou zlepšovať svet, dokonca ho zlepšovať proti tejto vyššej moci. Nieje vyvolený. Potiaľ je vlastne s klientmi na rovnakej lodi. Tiež on sa postaví rozpoznanej skutočnosti, bez toho že by zasahoval. Necháva sa viesť skutočnosťou, ktorá vyšla najavo, rovnako ako klient, ktorý sa onou skutočnosťou musí nechať viesť. "...( krásna kniha od: Hellinger - Láska ducha)
 
rovnovaha

 Buď milovaný sám sebou,

aby si pochopil bolesť druhého,
keď mu chýba láska.

Buď milosrdný k iným,
aby pocítili tvoju lásku a vedeli nájsť tu svoju v sebe samom.

Buď zhovievavý k tým, ktorí tento cit ešte nepoznajú,
pretože je v nich hlboko ukrytý a treba ho nájsť a obnoviť.

Buď pozorný k tým, ktorí láskou pohŕdajú, nevedia,
že bez nej budú stratení.

Buď láskavý ku každému bez rozdielu.
Buď veriaci, pretože ak veríš v lásku, veríš aj v toho kto ju Stvoril.
Buď dôverujúci, aby si sa vedel uvoľniť na ceste Tvojej duše.

Buď smútiaci ak nepochopíš tieto slová, pretože ti nemajú čo povedať bez toho, čo ti chýba.

 

 

 

Go to top