Som v objatí veľkej Matky, kde ako dospelé dieťa je vyživované a posilované duševne i fyzicky tlkotom jej srdca. Prijímaním jej ponuky na účasť v živote celým svojím telom, nohami, panvou, bruchom, hrudou i hlavou - som schopný nechať tiecť život ako jednu veľkú vlnu. Nevidím jej začiatok ani koniec. Uvedomujem si že som v rieke života, v tanci zemského i vesmírneho milovania. Už od dávna, odjakživa.
A s úľavou sa vzdávam životu, nechajúc sa dopraviť na miesta a časy kam Zem a život uzná za potrebné.
Naladením na srdce Zeme a Vesmíru nachádzam vhľad, jednotu a hlbší zmysel, ktorý je skrytý dennej racionálnej mysli. Prijatím svojho tela, akýmsi ponorením sa do neho, nachádzam telo duše, to snívajúce a čakajúce kedy ho pozvem vysnívať sen, ktorý mu bol uložený.
Radostne pritakajúc cítim ako som súčasťou, otvoriac brány vnímania najprv pre zdieľanie a hlbším ponorením proste pre bytie. Súčasne som všade, v svojom tele, rytme Zeme a Vesmíru, som smiechom i plačom, silou i slabosťou, mužom i ženou, snívajúcim i tým vysnívavaným.
Môj dych nieje viac iba mojim dychom, som i tým, ktorým je dýchané. Srdce nieje mojím srdcom, je súčasťou a Jedným.
Takto sa pozvoľna vydávam a opäť pokračujem na Ceste svojej duše oblečenej do tohto tela. Pomáha jej byť aktívnou súčasťou, konajúc v konaní i nečinnosti. Uzemnením Ducha v telesnosti, odovzdaním sa Jednote.
Žiarivé modré, zlaté a tyrkysové farby mi pomáhajú so spomienkou, že som sa zahľadel na sošku serafíma. Stojac na stole na neho dopadá svetlo, v plavnom pohybe hrá na trúbku ... .

Go to top