srdcia z rukSom opäť na začiatku ďalšieho dielu o intimite, kde ponúknem svoj názor a fantáziu. Fantáziou to nazývam preto, aby som dal najavo, že si uvedomujem ako je veľa rôznych uhlov pohľadu na tému. A každý je v svojom pohľade pravdivý. Čo je výborné, tak netreba proti žiadnemu bojovať, dokonca s ním ani súhlasiť. Je možné ho vypočuť, nechať sa ním dotknúť a buď niečím zarezonuje alebo nie.  Na začiatok vám ponúkam toto: keď budete čítať, tak ako môžete si dovoľte vnímať text telom, predstavujte si to, otvorte svoje telo a vedomie zážitku. Prečo? Najmä aby ste docielili vojsť si do zmyslového cítenia/zážitku a aby myseľ mohla voľne odpočívať. Hlava sa na chvíľu iba zúčastní tohto výletu. Ako na poriadny výlet si treba so sebou niečo zobrať. Čo by ste si pribalili do batohu?

Ja osobne si balím zvedavosť, úprimnú snahu cítiť čo skutočne cítim ( bez ohľadu na to, či sa mi to čo budem cítiť páči alebo nie), ochotu to vypovedať  slovom i telom, hovoriť v prvej osobe jednotného čísla => nebudem predpokladať čo si ostatný myslia či cítia, ale keď ma to bude zaujímať tak sa priamo spýtam. Kompas? Kompasom predsa bude moje i vaše telo. Dobre, s touto výbavou som pre teraz spokojný, môžeme sa vydať na výlet s každým kto sa chce pridať.
 Predsa jedna vec - pridávam pohár vody.
                                   -------------------------------------------------------------

Ešte raz, to čo píšem je iba môj názor a skúsenosti.
Základom problémov vo vzťahoch a našej ochoty byť pravdivý je neznalosť vzťahovej dynamiky a rolí, ktoré v nich preberáme. Je bežnejšie keď sa snažíme určité pocity alebo názory v sebe utajiť, či už umlčať alebo ich pretvoriť na iné, než sa nechať vidieť.

1) Vzťahové dynamiky
Kdesi sa podsúva názor, že „čo oko nevidí a ucho nepočuje, dušu netrápi.“
Žiaľ alebo na šťastie to funguje úplne inak. Predstavte si dve nádoby spojené nejakou hadičkou. Ako náplň jednej nádoby bude pocit radosti, hnevu , smútku, hanby, strachu, vzrušenia... čo len chcete. Druhá nádoba (energetické telo) bude mať nejaký svoj obsah. Čiže štandardná vzťahová situácia.

 Prvá nádoba sa dostane do vnútorného tlaku a čokoľvek obsahuje, sa v nej začne rozpínať. Začne to silne vyžarovať, bez toho či to chce alebo nechce. V tej chvíli sa dostáva pred voľbu, či je ochotná vnímať to čo sa s ňou deje alebo nie. A či je ochotná to komunikovať, vyjasniť svoju atmosféru. Toto všetko sa môže odohrať čisto na nevedomej úrovni, vplyvom predchádzajúcich skúseností.

Ak prijme čo cíti a je ochotná to komunikovať, ostáva obsah pocitov v nej a postupne sa vypovedaním premení na konštruktívny materiál. Ak neprijme to čo cíti a nekomunikuje to za seba ( štýlom „ja  cítim, si myslím“), vplyvom tlaku sa tento neprijatý pocitový obsah „preleje“ smerom k druhej nádobe. Jasné, teraz sa mnohí môžu ohradiť "mne sa niečo také nestáva alebo nemôže stať". Hm, súhlasím, pokiaľ si naozaj cítime poriadne kožu, kost plus ich psychoenergetickú rovinu a svoj energetický stred (toto všetko súčasne), dokážeme sa v tom zorientovať... Avšak málo kto to takto dokáže bez tréningu a pozornosti.
 
Takže bežná situácia vyzerá tak, že druhá strana  zrazu začne obsahovať časť pocitov, ktoré odkiaľsi prišli a nedávajú jej zmysel. V praxi to znamená, že keď sa nejako cítim a inak tvárim, prípadne nekomunikujem to čo sa vo mne deje – druhá strana to vníma ako svoje vlastné pocity! To je jednoduchý popis vzťahovej dynamiky. Vlastne je to jeden z podvedomých dôvodov, prečo sa - najčastejšie ženy na chlapov - hneváme, keď druhá strana mlčí či rozpráva „okolo horúcej kaše, nehovorí o svojich skutočných pocitoch a motiváciách. Samozrejme že v prvej osobe jednotného čísla! Ešte viacej sa to komplikuje, pokiaľ ani druhá strana nie je ochotná vypovedať o sebe. Človek si tak sám zabráni uvoľniť a odovzdať pocity, i tie čo mu „nepatria“. Zo strachu čo si o mne druhý pomyslí, či budem prijatý a ako, či je bezpečné sa odhaliť. Že veď nechcem „zbytočne“  toho druhého zraniť či nahnevať, udržím to radšej v sebe. Úžasný mechanizmus, čo poviete?

Video pokračuje, alternatívne priebehy a konce sú stále v akcii.
Čo sa udeje keď druhý človek je ochotný povedať že napr.: „zrazu cítim nejaký hnev, smútok či vzrušenie“. Ucíti to v nejakej časti tela, a ak je s ním v spojení  prepojí sa so zemskou energiou. Tak si umožní pocity a prípadné emócie uzemniť ( nie potlačiť či ich ešte viacej rozdmýchať), a dáva druhému najavo ochotu sa otvoriť a prijať pocit, ktorý vytesnil. Ak ho čo len trochu prijme/akceptuje, oslobodí okolie od nutnosti prejaviť do situácie zamlčanú pravdu. A sám tak získa Silu/Moc z Pravdy. Áno, vesmír sa postará aby pravda nejako vyšla najavo. Buď zrozumiteľne vo forme slov a dotykov, alebo rôznych fyzických či psychických symptómoch, ne-moci.

Ozaj, všimli ste si z textu, že keď je dvojica, ktorá nechce komunikovať čosi vo vzťahu, má za úlohu vstúpiť do vzťahu niekto tretí? Aby to bolo prejavené.

Je bežné keď vo vzťahu jeden druhého podvádza, že ten podvádzaný začnú mať obaja problémy v oblasti pohlavných orgánov či krku.. Podvádzanie myslím nielen to že má utajený sex s niekým iným. Keď má s partnerom sex i keď nechce, spôsobom ktorý mu nevyhovuje, alebo nie je ochotný povedať o svojich potrebách a fantáziách. Starý vzorec „ dať druhému i keď nechcem, aby bol pokoj v rodine“ je stále aktuálny. Bolo to pre mňa šokujúce uvedomenie. Že som bol ochotný mať sex aby som nebol opustený. Wow.
Je jasné, že vzťah je vždy o nejakej miere prispôsobovania. Otázne začne byť, keď ide toto prispôsobenie sa proti môjmu zdraviu a Ceste. Ak chápem podstatu vzťahovej dynamiky, ostáva akurát otázka AKO to budem komunikovať? Čiže nie či, ale ako. Uznávam, že to môže byť i hrozivá predstava, najmä na začiatku tohto procesu. S rešpektom uznávam to množstvo strachu ktoré sa mi objavuje v momente, keď potrebujem komunikovať čosi pre mňa veľmi intímne. Pretože ma to spája s pocitmi a robí ma to zraniteľným. Ale súčasne cítim, že až tam sa dokážeme naozaj stretnúť, vidieť, cítiť sami za seba.

Je to nové paradigma priatelia, nová forma „šialenej“ Sily. Je to nájdenie Sily cez ochotu byť pravdivý a zraniteľný.
Už len ten rozdiel vo vnútornom nastavení: namiesto snažiť sa v druhom niečo uvidieť, nájsť (inak povedané ho kontrolovať), verzus nechať sa vidieť je existenciálny. Dosť bolo rozprávania, ideme na chvíľu do zážitku.
 
pozeranie oci
Cvičenie vo dvojici: „Nechať sa vidieť“, cca 15min
S niekým kto je ochotný ísť s vami do cvičenia si sadnite pohodlne oproti sebe. Tak, aby ste si videli na oči. Chrbát pohodlne vystretý, chodidlá najlepšie opreté o zem, oči zhruba v rovnakej výške. Pozrite sa navzájom do očí, a uvedomte si, že druhý je vašim zrkadlom, že cez jeho oči sa pozriete hlbšie sami do svojich. Váš pohľad k nemu sa odrazí od jeho očí hlboko do vášho vnútra, cez vaše oči až do srdca, brucha  a panvy. Uvedomujte si čo cítite, otvorte sa týmto pocitom a keď môžete nechajte sa druhým takto uvidieť. Pokračujte takto asi 15 min. Keď skončíte, pozdieľajte si svoj zážitok.

Týmto zážitkom ste si dovolili vojsť do pochopenia dynamiky. Čokoľvek čo si nedovolím precítiť, vedome či nevedome, je cesta, ako sa odpojiť od seba a prehodiť to na druhého. A hlavne, vidieť potom vinníka, či už v sebe alebo druhých. Pretože prijatie svojich pocitov ma súčasne vedie k vedomému postoju: čo s tým ďalej? K jasnému rozhodnutiu. Nemôžem byť „tak trochu tehotný“. Buď som alebo nie som. Inak povedané, buď niekomu/niečomu vravíme Áno alebo Nie. Nič medzi tým, aspoň pre tento daný moment. Zmeniť sa to môže kedykoľvek, ale to je načahovanie sa do budúcnosti.
Nenechajte sa zmiasť, v repertoári zakázaných pocitov na komunikáciu sú i pocity radosti, voľnosti, slobody či cítenia sa pri Sile.

2) Role, ktoré preberáme vo vzťahoch

Ďalšia horúca téma. Položím pár na prvý pohľad nezmyselných otázok. Možno vás i nahnevajú. O to lepšie. Dajte si na každú otázku dostatok času, napíšte si to na papier. Pokiaľ si nebudete vedieť odpovedať, nakreslite si k tomu pocitu obrázok. A keďže o tom budem písať ďalej v článku, nečítajte si text nižšie kým si na otázky neodpoviete. Teda, pokiaľ chcete objavovať v sebe.

* Kým si najčastejšie v živote, akú rolu predstavuješ?
* Akú rolu predstavuješ v svojom intímnom, kamarátskom a pracovnom živote?
* Kým si vo vzťahu k ženám/ mužom/ svojim deťom?

I keď to vyzerá ako triviálna otázka, trošku nezmyselná, „ veď muža, otca, manželku, manažéra“ a pod, odpoveď môže byť prekvapivá. Najmä preto ako jednotlivé role zaujímame z potreby byť ochránený statusom/ silovou pozíciou danej role. Napr. človek ktorý sa necíti dosť silný a bezpečne vo vyrovnanom intímnom vzťahu, podvedome prejde do role niekoho staršieho, múdrejšieho ako je napr. rodič či starý otec, prípadne učiteľ, terapeut. Ďalšia možnosť ísť do polohy dieťaťa či pubertálneho obdobia. Takže, čo ste objavili o sebe vo vzťahoch? Tak sa prejaví potreba mať stále navrch abyť tým čo rozhoduje, či naopak tým kto v žiadnom prípade nepreberá zodpovednosť.

Miesto kde je hra rolí najevidentnejšia je dotyk. Telo a dotyky sú jedna z najkonfrontačnejších rovín, lebo telo sa nedá oklamať.
 
 
dotyk prstov

Ja som si napr. ako „terapeut odfičal“ na terapeutizovaní partneriek či kamarátov vo vzťahu, čo mi dávalo celkom slušný „rank“/postavenie múdrejšieho. A že som im i sebe bol potom ako človek cítením vzdialený, ani netreba zdôrazňovať. Deje sa to rôzne. Chlapi i ženy sú v bezpečnej roli otcov, matiek všetkého živého na zemi. Prípadne malými nemohúcimi, nie-mocnými, nie-zodpovednými, nie-istými a nie-jasnými. Vo „fungujúcich“ i rozvedených manželstvách či u slobodných rodičoch sa dcéry stávajú kamarátkami či matkami svojich mám, synovia partnermi či náhradami otcov. Wow.
Sme vôbec ochotný tento svoj vlastný vzťahový stav vnímať a komunikovať? Odhaliť sa v ňom? Kde na to nájsť Silu/zdroje???

Moja skúsenosť hovorí to, o čom som písal posledný rok do Vitality. Vnútorné a vonkajšie zdroje. Nájsť v sebe láskavého svedka/pozorovateľa, prijať že čokoľvek hlboko cítim je pre mňa správne, spoznať  a prijať svoje telo s celou škálou prežívania a vyjadrovania sa. Nájsť skupinu priateľov, prípadne seminárnu skupinu, ktorá aspoň na začiatku pomôže vytvoriť bezpečné prostredie na sebaskúmanie a prejavovanie sa. Väčšinou s podporou rodiny rátať nemôžeme, veď v dlhoročnom vzťahu či manželstve budú konfrontované práve jeho korene, základy a motivácie. To môžeme vnímať ( väčšinou vnímame) ako existenciálne ohrozujúce pre vzťah a svoj ďalší život.

Toto je vlastne úlohou seminárov zaoberajúcimi sa intimitou, seba-poznaním a pod., akurát tantrické semináre otvárajú možnosť spoznať viacej z telovej intimity, ponúkajú preskúmať i také zóny tela, kde sa bežne v iných systémoch nedotýkame. A to stále iba za účelom cítenia čo práve cítime, nie vytvárania pocitov. Alebo štartovania vzrušení či podobných nezmyslov. Prosté prijatie toho čo práve je, tak ako to je. A celé to konfrontujeme cez rozprávanie, dotyky a tanec.

Záver pre tento diel –
Verím že som aspoň trošku objasnil náplň kurzov, obohatil tak vašu predstavu o možnostiach toho, čo sa tam deje. Vlastný zážitok a skúsenosť nič nenahradí, no vytvorí to minimálne mentálny priestor. Mám takú fantáziu, kde sa mladí ľudia na stredných školách v rámci prírodovedy učia základy empatie, komunikácie a vnútornej podstaty o vzťahoch.  O sebe a svojom tele.

Pre nás dospelých ostáva ísť sami za seba tak ako to cítime. Kam nás volá naša duša cez telo? Pre tých z vás, ktorých zaujíma spoznať seba vo vzťahu k sebe a iným, ponúkam  semináre o intimite. S názvom „ Brutálna zraniteľnosť“. Viac informácií nájdete na www.skolacloveka.sk  alebo facebook stránke „škola Človeka“. Pokiaľ je zatiaľ téma príliš intímna, navrhujem kurzy „ Šamanská kraniosakrálna terapia“.

So srdečným pozvaním a pozdravom, želaním veľkej dávky zvedavosti a láskavosti, priatelia
 
Marek Bohunický,
www.skolacloveka.sk