Neriver-ganges-rishikeshraz sa stáva, že človek prežije väčšiu časť života kým príde na to, čo vlastne chce.  A takmer na staré kolená si spomenieme, že už sme to predsa vedeli, cítili sme prítomnosť toho tajomného aspoň chvíľu, ako deti. Ako nás čosi takmer osudovo niekam ťahalo...

Všetci túžime, či už si to priznáme, uvedomíme alebo nie, po láske. Háčik je v tom, že málokto z dnešného si skutočne dovoľuje aby ju žil. Láska nás ponúka prekonávať strach, hnev a teda samých seba. Ak jej to dovolíme, robí nás radostnejšími a zdravšími. 

Nie vždy postačuje na jej objavovanie a osvojenie si náš starý každodenný pohľad, spôsob nazerania. Je faktom, že sa nám vďaka nej otvárajú oči, uši, my celý. A takisto okolo nás prechádza i bez toho, aby sme ju zaregistrovali. Chvíľu tu je, a potom sa nám táto šanca môže vrátiť opäť až oveľa neskôr.


Tak by sa dalo povedať – Láska je všade okolo nás, je iba na nás,  či ju spoznáme, stihneme ju uchopiť, ako ju uchopíme (chabo, kŕčovito alebo jednoducho pevne) a – ako ju využijeme či použijeme. Ak je teda na nás, či ju budeme môcť zažiť, potrebujeme za seba v tejto veci prebrať zodpovednosť. To sa neteší veľkej obľube – núti nás to zmeniť stereotypy. Aj v myslení, pohybovaní, vyjadrovaní... A to je minimálne na začiatku  náročné.

Tak sa veľakrát uspokojíme s rôznymi náhražkami. Spoločnosť, ba veľakrát ani rodina,  nás neučia ako dosiahnuť naše najhlbšie túžby a potreby. Skôr je nám diktované po čom túžiť máme, ako a koľko. Vtedy si môžeme porovnať, či sme kráčali po svojej ceste, či sme žili svoj život, alebo nie...

ALE ČO AK SA TO DÁ ZISTIŤ PRED POKROČILÝM VEKOM?

Verím že doba, v ktorej máme tú česť žiť, spája veľa možností na sebarealizáciu, sebapoznanie a sebaliečenie. Vedomosti a múdrosti mnohých civilizácií, kedysi prístupná iba úzkemu kruhu vyvolených, sa opäť odkryli. Je to doteraz neopakovateľná príležitosť, uvedomujeme si to? Tú obrovskú šancu skĺbiť, vhodne skombinovať celosvetové dedičstvo. Ak vhodne skombinujeme vedomosti minulých storočí a tisícročí v jazyku dnešného človeka, dostaneme univerzálny systém použiteľný skutočne celospektrálne. Treba už iba natiahnuť ruku ...

Ak sa staneme vnímavejšími, otvorenejšími k sebe i okoliu, využijeme snáď šancu prijať a použiť našu osobnú silu, cez ktorú môžeme dosiahnuť skutočnosti, po ktorých najviac túžime a potrebujeme. Osobnú silu mávame zablokovanú v našich myšlienkach a postojoch. Hľadáme lásku k sebe samým.

Z uvedeného vyplýva: ak máme dostatok osobnej sily, máme energiu pre život, nadhľad a radosť. Súčasne musíme byť schopný správne posúdiť čo je pre nás zisk a čo nezmyselná strata – nazývame to schopnosť zamerať osobnú silu, skoncentrovať ju tak, aby priniesla čo najväčší efekt a my sme tak dosiahli náš duchovný i telesný rast (v zmysle pohyblivosti, „aby nám telo nezavadzalo“). Inak povedané radosť zo života. Je to možné? ÁNO. Pretože radosť zo života sa spája s množstvom energie, ktorú môžeme použiť a spôsobom jej investovania.

Je to už raz tak, že na dosiahnutie tohto všetkého sú niektoré činnosti viac, iné menej vhodné.

V súčasnosti sa objavuje nový učebný a cvičebný systém, rešpektujúci individualitu človeka a spájajúci účinné a súčastne príjemné techniky (spôsoby, smery), čerpajúci z múdrostí overených časom a podaných jazykom dnešného človeka. Systém je nazvaný Pohybové terapie.

Go to top