hanba muz s rukami cez tvarZdravím Vás pri štvrtom diely o Hanbe a jej skrytých daroch. V predchádzajúcich dieloch som písal skôr o tom, čo hanba je, prečo je dôležitá, čo prináša, čo nás stojí keď si ju neuvedomujeme. V tejto časti sa sústredím na to, ako ju vlastne u seba odhaliť a ako s ňou narábať. Budem písať o rôznych signáloch, podľa ktorých ju môžeme spoznať, uvedomiť a pomenovať.
 

Mojou motiváciou k téme je dať do povedomia nejaké nástroje, kt by uľahčili alebo vôbec umožnili skontaktovať sa s hanbou či zahanbením. A preto je mimoriadne dôležité!, aby ste poňali tento text v prvom rade pre seba. Aby ste to čo sa dozviete použili v prvej osobe jednotného čísla. Tak verím, že ho nepoužijete ako  zbraň pri rozhovoroch na druhých. Lebo to je jeden zo spôsobov ako unikať pocitom hanby, poukazovať na hanbu druhých.

Častokrát sa deje, že netušíme že sa hanbíme. Je to v situáciách, ktoré „príliš“ ohrozujú náš sebaobraz, napr ako: čo to je byť mužom, ženou, silným, matkou, otcom, členom nejakého spoločenstva, sexi a pod. Ide o role, ktorými sme v našich životoch. Častokrát na úkor pravdivému sebavyjadreniu. Dalo by sa povedať, že sa deje detský obraz: „keď si zakryjem oči a Ťa ja nevidím, nevidíš ani Ty mňa“. V kineziológii, ktorá testuje úroveň zaťaženia/stav organizmu pomocou svalového testu, sa môže objaviť že máme nulový stresový faktor a súčasne i nulový pozitívny faktor na tému. Čo je nie skutočné. Hovorí to o tom, že situácia sa dotýka inej časti našej osobnosti než nášho „každodenného ja“. Tej viacej cítiacej. Pri silných pocitoch hanby je to ako by sme boli v nejakej hmle, sne, transe.

Takže prvým krokom by mohlo byť - zistiť, že sa hanbím. Tu treba poctivo rozvinúť sebareflexiu, sebacítenie.  Potom si pripomenúť svoje zdroje, spojiť sa s nimi. S niečím čo pomôže byť v téme vedomejším, viacej spojeným so sebou a súčasne cítiacim. Možno zmeniť miesto kde stojím alebo sedím, čo je akýmsi symbolom a pomôckou i pre psychickú zmenu vnútorného pohľadu na situáciu a seba. Nenechať sa pohltiť a neutiecť od toho. Zostať v tom a súčasne nebyť tým, uvedomiť si že nie sme iba tým čo sa nám deje, nie sme iba tým čo cítime alebo si o nás druhý myslia. Alebo iba tým, čo si o sebe myslíme či cítime my. Ak toto nemá ostať iba nejakou mentálnou „onaniou“, ezoterický úletom v štýle „veď vždy sa deje čo sa má“ a ja teda nemusím robiť nič, tak potom sú dôležité momenty, kedy ja preberiem reálnu zodpovednosť za svoj uhol pohľadu a ochotu byť sociálny. Za to ako nakladám so svojou energiou, ako ju používam či ňou manipulujem. Je jedno či je to vedome alebo nevedome, výsledok bude plus mínus rovnaký.  Určutá osobná dosciplína je v tomto nevyhnutná, i keď sa to niektorým „ vzdorovitým postavičkám v nás“ nepáči. Napríklad práve integrovanie cvičení do každodenného života. Ísť s pravdivosťou až do drene svojich kostí. Ozaj, cítite si svoje kosti? Ak Áno, bude pre Vás vysporiadanie sa s témou hanba oveľa jednoduchšie. Ak si vytvoríte čas napr. na zastávke, vo fronte v obchode, čakaní na úrade, ... – spájajte sa so svojimi kosťami! Ucítite ako sa veci majú.
 
cranio5

Môžeme použiť uvedomenie si svojich telesných reakcií – zamrznutie, zmena dýchania, mimika, gestá, pohľad niekam mimo, zastrený pohľad. Nepociťovanie nejakej časti tela alebo vnímanie iba nej na úkor ostatných. Chladné ruky, nohy prípadne telo. Pocit tiaže na hrudi. Začervenanie tváre, stiahnutie svalov, pocit že sme zhrbený, zlý, škaredý, neprijateľný a tak sa budeme „držať späť“ či sa snažiť „presadiť“ za každú cenu.

Zmena intonácie v reči, hlasitosti, plynulosti, jasnosti toho o čom rozprávam. Zmena v sluchu - šumenie, nerozumenie, nepočutie.  a podobne. Toto všetko voláme „hranica“. A dozvedáme sa o nej a spoznávame ju na základe zachytených signálov. Čiže keď je hanba príliš silná, cielene ignorujeme signály a interpretujeme ich ako niečo iné. Čím ju prehodíme na niekoho iného, i nevedomky.

Ako vidíte, sú to všetko reakcie ktoré zrejme všetci dobre poznáme. Fintou je, či im venujeme pozornosť, „či chytáme ryby“ alebo len sedíme či chodíme pri rybníku. Voláme to signály. Či čítame signály u seba, v situácii, v komunikácii. To môže byť niečo čo nám je nepríjemné, „vyrába“ tieto podivuhodné stavy tela, mysle a pocitov. Psychicky sa to môže prejavovať ako  odvádzanie od témy, chodenie okolo horúcej kaše, hovorení skôr o druhých než o sebe a tom čo sa so mnou deje, vyčítanie druhým a pod. Prípadne pocit že som bližšie či ďalej fyzicky, než to mám psychicky, pocitovo. Vtedy sa môžeme pýtať – kde v skutočnosti cítim že potrebujem byť a ako?
 
Výzvou je nenechať sa pohltiť myslením či emóciou, čo znamená určitú disciplínu, pozornosť a okamžité konanie. A komunikácie k sebe samému a blízkym dôverným osobám. Uvedomenie si: Čo sa so mnou deje? Aké je u mňa počasie? Atmosféra okolo mňa? Čo teraz pre seba potrebujem? Potrebujem niekoho požiadať o pomoc, blízkosť, zdieľanie?

Takže toto boli ukážky ako môžeme zistiť, že sa s nami niečo deje. To bol krok 1.

Krok 2 pri práci s hanbou je identifikovať o čo sa jedná v téme hanby. Hanbím sa ísť k niekomu bližšie, povedať nie, vypýtať si čo potrebujem? Prejaviť hnev, smútok, radosť, vzrušenie?

Ak to pomohlo, a pocit hanby sa znížil tak, že som schopný urobiť čo naozaj potrebujem, výborne. Ak nie, prichádzam ku Kroku 3. A to je svoje pocity v kontexte situácie nahlas komunikovať za seba samého a tak to nechať u seba. Nesnažiť sa „ponad to preniesť“, nefunguje to. Priznať kde som, ako som a nechať sa vidieť. Tým sa vytvorí dôvera a intimita pre blízke vzťahy, budeme môcť byť v skutočnej pociťovanej blízkosti či vzdialenosti. Budeme vnímať „ako to je, ako sme“ bez ohľadu či sa nám to práve páči/nepáči, hodí či nehodí. Tak z našich vzťahov môžu odísť tlaky a nepravdivé maskovania sa.
 
V šamanizme by sme povedali, že sa tak učíme vnímať Druhou pozornosťou. To znamená cítiť čo sa vo vzťahu naozaj deje na úrovni psychickej či energetickej. Na tomto sú postavené konštelácie, kde sa ukazuje ako to ľudia v sebe naozaj majú a potrebujú. Ak si dovolíme „snívať“ o tom, čo sa v nás deje, prípadne cez nás a situáciu snaží „vysnívať“ do reality – prestanú nedorozumenia. Budeme vyžadovať od seba a ostatných sňatie masiek, aby sme videli druhú tvár.

Pravdou je, že toto je veľmi sebaodhaľujúci spôsob, ktorý treba prispôsobiť ochote a kapacite každého z nás. Pretože každé sebaodhalenie môže byť ako radostné a vzrušujúce, tak i zahanbujúce. A súčasne je to pre mňa jediný známy spôsob ako vytvoriť blízke, intímne, dotýkajúce sa vzťahy. Na to potrebujeme byť ochotný hanbu vnímať v kontexte nášho života. A koniec koncov – pochopenie dôvodu jej vzniku je spôsob, ako zrušiť nad nami jej moc a vládu. S týmto vedomím si môžeme dovoliť otvoriť témy o najťažších vzťahových výzvach – sexe, peniazoch, zdraví, svojich snoch. A spoznať aký práve sme, čo chceme, jak, s kým, kde a pod. Vlastne si tak sami sebe dáme slobodu, ktorú prenesieme i na ostatných. Pretože si nebudeme vedieť predstaviť iný funkčný spôsob bytia vo vzťahoch, ako byť pravdivý.

A tak sa vďaka ochote vnímať hanbu zrazu v našich životoch objavuje Sila, požehnanie a radosť.

Marek Bohunický
www.skolacloveka.sk
Go to top