byt nahy

 

Sme v druhej čati spoznávania tela a ako sa cez neho prejavuje náš vnútorný svet.  Budem sa venovať tomu, čo je chránené /alebo by mohlo byt/  našou kožou a schopnosťou nastaviť si hranice - svalmi a citmi. Povedali sme si, že koža predstavuje našu ochranu a schopnosť povedať áno či nie bez pocitov viny. A práve pocity viny a hanby sú spoločne s témami ako sexualita a smrť tabuizované.

 

 

V spoločnosti, rodinách, škole či väčšine komunít. Hanbievame sa prejaviť spontánne telesne i zvukom.   Kedˇ si všimneme ako reaguje telo na rôzne interakcie, vidíme že sa ho to dotýka. Že sa na ňom prejavuje to, čo skutočne cítime. Že v gestách a a mimike sa objaví i to, čo si neuvedomujeme. To, čo skutočne chceme, aký sme, kam smerujeme a sme vedený. Ako si tým dovoliť byť? Tušíme, že ak si to dovolíme, budeme sa mať na záver výborne, samozrejme posvojom výborne. Možno a pravdepodobne to tak zo začiatku nevyhodnotí spoločnosť, rodina, možno ani komunita kde práve sme. Možno za tým strachom byť "sám sebou" je niekde v hľbke skrytá vina a hanba...  

A tak sa dostávam k tomu, prečo vlastne píšem tento článok. Želám si, aby sa ľudia mohli cítiť slobodne, s úctou k sebe samým a ocenením toho, že existujú. Dokonca tak, že tieto kvality sú prítomné bez toho, že by si ich bolo treba zaslúžiť, niečo pre to spraviť. Viete si niečo také predstaviť? Zdá sa to trochu ako scifi. Matrix revolúcia. To je o čo mám záujem, kde som ochotný sa investovať. Nová forma emočnej inteligencie, ktorej rozvinutie je na nás.

  Pre mňa to symbolizuje napríklad postupné rozpletanie , uvoľňovanie svalových snopcov, z ktorých sú zložené svaly. Cˇasto plačeme, nadávame či sa divíme kde je naša energia, kam sa podela? Keby sme viac počúvali svoje telo, napr. Kde cítim napätie či ochabnutosť a nechali sa týmto smerom naviesť - doviedlo by nás to k sebe. Napätie či ochabnutosť majú vždy svoje smerovanie. Ak tento smer nepočúvnem, nepohnem sa tade kade ma telo ako kompas spolu s vedomím vedie - vytváram v sebe napätie. Aby sme sa porozumeli, nemyslím to kedˇ uvidím nové auto či lízatko a moja myseľ zakričí toto chcem! Mienim tým naozaj volanie tela s vedomím. Cize ak ten smer nepočúvnem, nevenujem sa mu, ignorujem ho - ostáva vo mne často tzv. "nedokončený pohyb", ktorý sa chce dokončiť. A to nás stojí silu, energiu. To že mu/si v tom bránime. Používame energiu na potlačenie energie. smiechu, plaču, hnevu, priblíženia či vzdialenia sa, vytvorenia odstupu.To je namáhavé. Svaly teda predstavujú v rámci telesnej štruktúry tok emo´cíí, pocitov, ich prejavovanie. Otázka je, prečo si bránime experimentovať, ísť do toho čo nás volá? Komunikovať to?   Je brané ako bezpečné radšej nič necítiť, nevnímať, nič moc nechcieť. Dˇaľšou pascou je nechať sa pohltiť myšlienkami či emo´ciami, vtedy sa dostávame do tzv. "tunela" a strácame zo zreteľa o čo tu vlastne ide. Kontext je ľudovo povedané v háji.  

Ak sa teda máme naozaj mať radi, dobre spoznať, či aspoň ľudsky vyriešiť momentálnu situáciu, potrebujeme sa vnímať a vidieť i z odstupu. Z polohy ako že sa na seba pozerám. Vtedy som súčasne v situácii a súčasne mám dostatočný odstup. To mi dovoľuje cítiť a byť si vedomý širšieho kontextu. No z môjho pohľadu toto samotné nestačí. Pretože rola "pozorovateľa" je skôr neosobná, nevzťahová. Preto je k roli "pozorovateľa" pridaná kvalita súcitu či láskavosti. Ak berieme že je prítomná stále, hovoríme tomu že "svedčí" o našom živote. Tak vzniká vnútorný postoj "láskavého svedka". Ten je našou novou výbavou, zdrojom, novým prístupom k sebe a k okoliu.   Kde to môžeme využiť? Zrejme všade. Doma, v práci, pri hre, milovaní či konfrontovaní. Viete si predstaviť, že sa Vás niekto pri masáži dotýka tak, že je súčasne láskavým svedkom svpjho i vášho momentálneho stavu? Zrejme Vám to dovolí sa prejaviť práve tak, ako potrebujete s pocitom podpory a slobody takým/takou byť. A v partnerstve? Na úrade či v nemocnici? Wow. No kým to tak bude, je potrebné sa stať láskavým aspoň k sebe samým. Tu ponúkam malú ochutnávku. .

Praktické cvičenie na rozvinutie osobného láskavého svedka:

  Na mieste kde sa práve nachádzaš /1/ si navnímaj momentálnu tému, ktorú vnímaš ako prioritu. Rozhliadni okolo seba a nájdi miesto v priestore, kde by sa nachádal človek vnímajúci ťa v tejto téme láskavo. Prejdi fyzicky na to miesto /2/. Pozri sa odtiaľ na svoje pôvodné miesto /1/ akoby si tam stále bol. Cˇo vidíš, vnímaš? Ako by si poradil sám sebe z tohto /2/ miesta? Presuň sa opäť na prvé miesto /1/. Navnímaj si situáciu čo riešiš a súčasne sa fyzicky dotkni seba dlaňou tak, akoby sa ťa dotkol tvoj láskavý svedok z pozície /2/. Hľadaj taký dotyk na tvári (tam zvykneme reagovať najsilnejšie), aby si cítil, že toto je presne ono.  Že ťa podporuje v roli dospelého, slobodne sa cítiaceho človeka, tak ako práve si. Pomocou takéto kontaktu so sebou samým sa môžeš cítiť prijímaný sebou akokoľvek si rovnaký či iný, divný. Využívaj to kedykoľvek budeš potrebovať, kedˇ sa vynoria pocity viny či hanby.

Trénuj to pre seba tak často, až sa ti to stane návykom byť k sebe láskavý.  Kedˇ sa mi prvý raz prejavil môj láskavý svedok, bol som dojatý a posilnený. Zrazu som si uvedomil ruku, ktorá ma láskavo chytila a vytiahala z "tunela". Tá ruka bola moja...   Ak to považuješ za zmysluplné, podeľ sa o tom so svojimi priateľmi. Vyskúšajte si to navzájom.

   Som vdˇačný, že som mal možnosť pochopiť a precítiť časť tejto témy. Že mám okolo seba priateľov, ktorí boli a sú ochotný vedome zdieľať svoje skutočné pocity a tak mi nastavovať zrkadlo. Za skúsenosti a konanie našich učiteľov v Proces orientovanej psycholo´gii, kde máme možnosť o témach nielen rozprávať, no i prakticky ich zažívať. Preto je tento príspevok súčasne mojou potrebou zdieľať čo mne samému otvorilo oči a pomohlo, a súčasne podakovaním.

Pokračovaním článku je téma Kosti - Oblečme si svoje telo 3

 

  Marek Bohunický

Go to top