vtak rozpina kridla

 

Toto je kúsok z môjho ranného rozhovoru z Duchom nového projektu „BQ“ – Body Intelligence.


„Ahoj, keď Ťa vidím a som s Tebou cítim sa celý rozochvený. Cítim vďačnosť, radosť a trochu i strach z nového, kam ma zavedie spoločná Cesta s Tebou a celým tímom. Viem že som niečo podobné už absolvoval, keď som sa rozhodol prestať pokračovať v bojových umeniach starým spôsobom. To bolo roku 2006 a predtým i viackrát v niekoľkých životoch. Bol to veľký skok a som na seba za neho hrdý. A teraz cítim že opäť opúšťam niečo čo doteraz fungovalo, robilo mi radosť a v nejakom momente sa rozšírilo do čohosi väčšieho...“


A potrebujem o tom napísať i Vám, ľuďom okolo mňa. Známym, klientom, priateľom...

Už nie som ochotný pokračovať v zraňovaní, zahanbovaní a prehliadaní toho čo potrebujú klienti ktorý za mnou prichádzajú. Súhlasím že technika ako nástroj je dôležitá, ale že v tom prípade je dôležitá i motivácia a rola z ktorej ju používame. Potrebujem uznať že niečo v nás, naše cítiace Ja, snové Ja alebo energetické JA (nazvať sa to dá rôzne) je permanentne zahanbované pokiaľ si nedáme priestor a čas zistiť ako to naozaj máme. A ja ako asistent potrebujem dať dostatok času „svojim“ klientom.

Počas šiestich rokov som postupne spravil hlavnou časťou svojej činnosti individuálnu a skupinovú prácu s kraniosakrálnou terapiou. Najprv som prešiel tzv. biomechanickým štýlom, potom postupne biodynamickým až som vďaka štúdiu Terapie pevným objatím a neskôr Proces-orientovanej psychoterapie začal cítiť, že tu to zďaleka nekončí. Začal som si viac všímať s čím za mnou ľudia chodia, čo prinášajú do skupinových stretnutí a ako sa tieto kurzy a semináre vlastne chcú a potrebujú vyvíjať. Ako mňa samého vedú do neznáma, ktoré moje snové Telo už dávno cítilo. A každodenné Ja sa toho bálo. Počas troch rokov som na seba nechal pôsobiť pocity a pohyby ktoré sa ukázali.

Nechával som sa viacej a viacej viesť tým, čo mňa a nás všetkých vedie. Akýmsi TAO, ktoré premieňalo moje naučené predstavy o tom ako viesť kurzy a semináre. Veľakrát som si myslel že som sa možno zbláznil, ale vytrval som v tom, povaril sám seba v alchymickom kotlíku a rozširoval som sa mimo známe hranice. Viem že sa to deje každému z vás nejako. A tak isto som presvedčený, že je to veľmi intímny zážitok, plný odvahy a zraniteľnosti – pre každého z nás. Najmä ak stojíme pred dverami, kde sa pravdivo rozhodujeme či ich otvoríme alebo nie a prevezmeme za to zodpovednosť. Dvere som pootvoril pred 3ma rokmi a až dnes som sa rozhodol vstúpiť a dať vám o tom vedieť.

Potrebujem vám napísať, prečo ma nedávno odviedlo od učenia kraniosakrálnej terapie a ako sa to zmenilo na Body Intelligence.

Všimol som si, že hlavnou výzvou bolo a je pre nás ľudí si pravdivo uvedomiť svoje hranice a byť v „svojom strede“. Inak povedané cítiť si svoju kožu a stredovú energetickú líniu, ktorou sme prepojený s Matkou Gayou (Zemou) a Vesmírom. Uvedomovať si ako kto práve sme, akou rolou sme najčastejšie v živote a v kontakte s ostatnými. Na koľko sme vlastne „oblečený“ do svojho tela, na koľko sme prítomný v tu a teraz fyzicky, emocionálne, mentálne i spirituálne.

Zistil som, že viac ako 90% klientov čo prišli na kurzy kraniosakrálnej terapie sa v skutočnosti nechceli naučiť techniku kraniosakrálky. Ak sme išli pravdivo do skúmania hlbokých motivácií, našli sme tam potrebu byť videný, prijatý, byť počutý a chránený. Lebo to sú zážitky ktorých sa nám dostáva najmenej. Áno, pokojne to vyhlasujem i za vás ostatných, na základe niekoľko tisíc skúseností.
Napíšem príklad, ktorý sa v rôznych obdobách odohral nespočetne krát.

Prišla klientka na sedenie a počas rozhovoru čo by vlastne chcela sme prišli na to, že jej pocitové Ja je niekoľko krokov za jej fyzickým telom. Keď sme tomuto cítiacemu Ja dali pozornosť a čas, prišla na to že namiesto masáže alebo kraniosakrálky potrebovala najprv zvedomiť, kde sa naozaj cíti a čo potrebuje. Vždy to bolo mimo vedomú myseľ a predstavy o sebe. Tak nakoniec odišla s dobrým pocitom že sa stretla sama so sebou, že našla svoje stratené pocity, ktoré jej vysvetlili prečo sa má tak ako sa má. Ak by sme sa nezaujímali o jej hranicu ísť do kontaktu, ktorá sa prejavoval sediacou energiou v kresle a dozadu za neho, a nie chodiacou k masážnej posteli – zopakovali by sme príbeh prekročenia pocitov a hraníc. Opäť by znásilnila sama seba a mne dovolila aby som ju znásilnil. S radosťou mi zaplatila za to, že som jej dal čas a priestor vyzistiť, že vlastne nechcela aby som sa jej dotýkal. Potrebovala sa najskôr dotknúť sama seba.

A podobné zážitky sme mali na všetkých kurzoch kraniosakrálky posledné roky. 90% ľudí si bolo opätovne ochotných prekročiť hranice kontaktu a blízkosti v predstave vízie že im to pomôže. Nepomohlo, lebo ostávali zamrznutý alebo odpojený, neprítomný v svojom Tele. Alebo prítomný v nejakej bezpečnej roli – Matka, Pápež, Kurtizána, dieťa, Podnikateľ/ka a podobne.

Úplne mi to rozbilo program učenia techník, pretože zrazu sa nebolo koho dotýkať a nebolo tých čo by sa dotýkali. Neboli v svojich telách. A potrebovali sme čas to zvedomiť, uznať a nechať pôsobiť. Tak postupne prestali byť kurzy kraniosakrálky o kraniosakrálke a boli o ľuďoch, pocitoch, potrebách a Duši. Potreboval som priniesť systemické konštelácie a Procesovú šamanskú prácu. Najprv som dúfal, že ak zmením názov na Šamanská kraniosakrálna terapia, tak vyriešim problém s tým, že sa väčšina z nich na kurze kraniosakrálku nenaučí.

Ale mňa osobne to viac a viac obmedzovalo, lebo sa vlastne stalo že koncept učenia sa techník kraniosakrálky začal byť na príťaž tomu, čo sa chcelo diať. Prijať seba v Tele, svoje potreby a sny, byť pravdivý v tom kam klientov viedla Duša cez Telo. Aké bezpečie potrebovali na to, aby mohli ostať cítiaci v dotyku so sebou a niekým iným. Dlho som s tým bojoval, a nakoniec som s rozhodol ísť s tým ako ma to už dlhšie viedlo – uctiť pravdivo To, čo Ľudia v hĺbke potrebujú práve teraz, keď prišli na kurz.

A na to je koncept kraniosakrálky pre mňa malý a obmedzujúci, zahanbujúci skutočné pocity a potreby. Som kraniosakrálke nekonečne vďačný, že mi pomohla nájsť prijatie jemnosti a nekonania (wu-wej) v dotyku, ale pre mňa je čas ísť ďalej. A veľmi sa teším že nejdem sám, ale že tím nášho pôvodne Saharského kruhu „Život.je“ dôveruje a cíti prerod Šamanskej kraniosakrálnej terapie do Body Intelligence rovnako intenzívne ako ja.

Tak od teraz vás, milí klienti, známy i neznámi, pozývam na semináre Body Intelligence, kde nájdete tie najlepšie prvky z kraniosakrálnej biodynamiky, šamanizmu, proces-orientovanej práce, bojových umení a umení dotyku v harmonickom koktejly na mieru. Varil som sa v ňom počas 25 rokov sprevádzania skupín, kým sa stal týmto.

Píšem novú kapitolu svojho života – volá sa Body Intelligence a je to to najlepšie, čo som kedy ponúkol. Je to z hĺbky mňa a toho čo mňa i vás vedie. Zo srdca vás pozývam.

http://zivot.je/projekty/body-intelligence-1-prvotni-iniciace/

 

Marek Tatry
Marek Bohunický