heart

Je to zvláštna situácia: Existuje zdroj, ktorý odo mňa nič nechce. Ale ja ho potrebujem úplne ku všetkému. A keď od neho chcem niečo získať, musím mu odovzdať všetko nepravdivé. Niečo to stojí...

O tom je pre mňa esencia bytia - je prítomnosť samotnej spokojnosti ak si ju JA sám dovolím. Esencia odo mňa nič nechce. Ale vezme mi všetko, čoho sa potrebujem zbaviť. Odoberie ťažobu z mojich ramien a nezaujíma ju, ako veľmi mám nejakú záťaž rád. Keď chcem niekomu vyhovieť a je to mimo mojej Cesty. Keď som dostatočne odvážny cítiť čo cítim a vnímať V svojom Tele kam ma Život vedie a nasledovať ho, môžem žiť k sebe jemne, láskavo a s radosťou. Keď si dovolím byť k sebe úplne pravdivý, v kontakte so svojou zraniteľnosťou a potrebami vyvierajúcimi z hĺbky - keď si dovolím súčasne cítiť svoju panvu a brucho, hruď a hlavu. 

Cítiť cez svoje chodidlá až do panvy a ďalej, ako ma Matka Zem podopiera a nesie a cez túto líniu aspektov života (panva - hruď - hlava) komunikuje s Vesmírom. Ich vzájomné stretnutie v mojom srdci je ako hudba Vesmíru v Tele patriacom Zemi. Spoločná pieseň, a ja som hudobný nástroj cez ktorý Život spieva a tancuje. Keď si dovoľujem nedýchať ako malé Ja, ale dovolím aby mnou bolo dýchané. Vždy keď sa odhodlávam, znova a znova, aby cez moje telo dýchal Život a ja som ho nemanipuloval s očakávaniami. A JA sa môžem kedykoľvek pre to opäť rozhodnúť, odvážiť sa nechať sa zvedavo viesť tým čo je väčšie a múdrejšie než moja myseľ, rozum a očakávania.

Cez moje Telo sa tým môžem nechať viesť, zaujímajúci sa s kvalitou začiatočníka, bez očakávaní, akoby vždy po prvý raz. Dovoľujúc byť tomu čo je, bez zahanbovania čohokoľvek. Je to výzva, ešte stále je. Ale stojí to za to. A presne v takejto chvíli mám mačací spokojný úsmev na tvári a vrním, želajúci i všetkým ostatným to najlepšie. 

A keď sa stretnem so zdedenými strachmi, obavami či vynárajúcimi sa detskými nenaplnenými potrebami viem, že kedykoľvek sa to stane, mám možnosť dôverovať hlbokému zmyslu mimo moju myseľ a bežné chápanie. Lebo byť rozumný predsa neznamená byť mysliaci a naopak. Môžem sa zaujímať sa o seba až do špiku svojich kostí oblečený do svojho tela a tak byť v kontakte so svojou esenciou. Lebo tak ukotvujem svoju myseľ do Tela a cítim že som v každom ohľade dostatočný. Ak prijmem svoju premenlivú zraniteľnosť. Pretože vtedy nežijem príbehy ale prítomnosť a bytie. Učím sa to znovu a znovu, našťastie stále ľahšie. 

I vďaka svojej rodine, priateľom, učiteľom a klientom. ďakujem.

Marek Bohunický